Čas plynul ako voda horskej rieky, unikal do nenávratna. Sypal sa ako piesok v presýpacích hodinách, každým lupienkom kvetu, ktorý vietor kamsi odnášal… Belasý vták sedel na morskom brehu. Belasobelasý vták sedel obďaleč, so sklonenou hlavou, stiahnutý hlboko do seba. Vládlo ticho, ktoré prerušoval len šum vĺn, bijúcich o morský breh. Slnko zapadalo za obzor, […]
Pokračovanie článku