Víla vážka sa tichučko smiala. Jej smiech znel ako strieborné zvončeky, ľahko a radostne sa niesol podvečernou lúkou. Stromy na okraji lúky ticho šumeli vo vetre. Utíchal spev vtákov. Nebo temnelo, striebristé hviezdy žiarili s nástupom tmy čoraz jasnejšie. Bolo ich veľa, tak veľa, rozprestierali sa v nekonečne vesmíru od veľkých svetelných bodov, až po […]
Pokračovanie článku
