otvorene

Poviem vám, nedotiahla som to ešte na hodnosť generála. Vlastne, budem úplne úprimná, ani na hodnosť kapitána. Takže už vám je jasné, že nie som členka žiadnej tej správnej strany… Proti Maďarom nič nemám – to len dnes v mojom blogu uvažujem, kto by nás – teda ako Slovensko – mohol napadnúť. Vojna je v mojich očiach vždy pohroma… Fúha, teraz […]

Lúka dýchala pokojom v rannom šere. Svitalo, obzor sa rozžiaril zlatistými lúčmi slnka. Stúpalo čoraz vyššie, presvetlilo oblohu. Ránom sa kde – tu ozýval ešte ospalý hlas vtáčika, príroda sa prebúdzala do nového dňa. Postupne lúka, roztrblietaná rosou v slnečných lúčoch, ožívala bzukotom včiel. Oranžovočierny motýľ zletel na sýto fialový kvet […]

Noc krídla rozostrie, hviezdami zažiari. Meniny vítame s úsmevom na tvári, nie slzy potokom pri nich tiecť mali nám. Synček môj jediný, na Teba spomínam. Už ráno blíži sa, nový deň svitá zas, obzory presvetlí žiarivý slnka jas, obloha zbelasie do farby Tvojich očí, a ticho pokryje mráz stromy na úbočí. Srdce mám na dlaniach, boľavé, zúfalé, […]

Svet ako naozaj? Ten svet ako naozaj – predstavuje pestrú paletu farieb, našich snov, či nebodaj splnených prianí? Alebo čo to znamená „svet ako naozaj“? Niekedy iluzívne nádherný… Prekrásny deň, všetko hrejivo jesenne rozžiarené – ešte v utorok tu bol. Sladko rozvoniavajúci vzduch, šuchot opadaného lístia. Nastavíte slnku dôverčivo tvár, […]

Správnu cestu v živote hľadáme na mnoho spôsobov. V spoločnosti, aj v súkromí, sami pre seba. Ako spoznáme správnu cestu? Sme na nej spokojní, alebo šťastní? Je nám na nej dobre, ideme ňou bez námahy? Alebo je tá naša správna cesta zmysluplná, aj keď na nej občas „padáme únavou“? Tak ako to naozaj je? Cesta spoločnosti nie je o väčšine… Nie […]

Je to riadne škaredý príbeh, poviem vám. A porozprávam vám o ňom viac – pobavíte sa. Pravdaže, len ak nie ste dotyčný internetový operátor. Internet… Dnešná doba sa prepája s modernými technológiami blízko, blízučko, tesnejšie ako mnohé partnerské vzťahy. Žijeme a pracujeme internetovo – ani si neuvedomujeme, akú časť nášho života […]

Hm, keby… Je to zázračné slovo v slovníku mnohých z nás. Keby bolo to a keby nebolo hento, a keby bolo toto takto… A keby, a keby, a keby… Veď to poznáte. Mne sa páči toto slovo vo verzii „kebyže“. No tak dnes o takom zázračne, čo by bolo, kebyže… Áno, presne o takom zázračnom Kebyže… bol odkaz víly vážky […]

Vietor povieval, na Prednej Hore vládlo hlboké ticho noci. Fontána žiarila v temnote sýtymi farbami. Privolávala obraz rozprávkového sveta, kde je všetko dobré a čisté a nežne krásne. Chvíľu som sa len tak dívala, a ponorila som sa do jej žiarivosti. Voda v nej bola ľadovo chladná, po namočení prstov som sa strhla z očarenia, a kráčala som nocou domov […]

Môžeme si klamať a falošne sa utešovať, že nás sa to netýka, nám sa to predsa nikdy nestane, ak má niekto rakovinu. Veď nie každý ju dostane. Nie každému sa narodí postihnuté dieťa. Nie každému sa rodičia rozvedú. Nie každému sa stane manželka alkoholikom. Nie každého vyhodia z práce. Nie každému ukradnú auto. Nie každému dieťa vyletí z vysokej školy. […]

„Príbehy sú dôležité“ povedalo monštrum. „Môžu byť dôležitejšie ako čokoľvek iné. Ak sú pravdivé.“ Patrick Ness A monster calls Takže, hej. Dávam citát na úvod a citát na záver. A medzitým vám dnes porozprávam príbeh. Pravdivý… Keď rozumieme iným… Pred časom mi prišiel mail, ktorého obsah ma prekvapil. Neznáma žena ma v ňom […]