otvorene

Krajinu oblakov milujem hlboko a hlboko, ale veď to viete. V mojej duši plávajú oblaky. O nich a aj o svete, nad ktorý plávajú, tento dnešný blog… Deň plynul… Nebom plávajú oblaky už od skorého rána. Biele nezbedné barančeky sa v priebehu dopoludnia zmenili na huňatú perinu, pokrývala veľkú časť oblohy, a len kde-tu ňou presvitala sýto […]

Čas objíma krajinu i nás. Čo to objatie znamená, o tom dnes pouvažujem. Krajina a objatie času… Krajina sa mení – niekedy prichádzame na miesta, ktoré nám prirástli k srdcu a sledujeme ich premeny v čase. Niektoré krajine prospeli, rozkvitla nimi a skrásnela, iné zmeny zasa rozbíjajú ten náš pôvodný obraz, nosený kdesi hlboko v srdci, a nepáčia sa […]

Takže v dnešnom blogu, jemne veselom, malé nazretie spoza rohu – len tak, ako to u nás chodí – možno niekedy, občas, skoro vždy. Dnes je to skrátka o krajine môjho srdca… O mojej rodine a iných zvieratách… Veď hej, je i Durrellova kniha, presne s týmto názvom. Durrella parafrázujem rada – moc ho milujem. A jeho spomenutú knihu mám v češtine […]

Kraj nášho srdca je obvykle spojený pupočnou šnúrou s našim narodením. Rodisko. Alebo kraj, kam nás život zavial a my sme k nemu prirástli svojim srdcom. Poznám obe verzie príbehu…. O rodisku i kraji nášho života dnešný blog. Rodisko… Mala som v detstve trojité šťastie. Vyrastala som pod Tatrami, na dedine a v dome so starými rodičmi. To viete, […]

Chcieť byť dobrý je polovica dobra. Presnejšie povedané „veľkou časťou dobra je chcieť stať sa dobrým“ – tak to povedal Seneca, a tomu verím, pretože je to môj obľúbený filozof. Hm, záverečný jedenástkový blog – píšem v ňom o dobre v nás a o tom, ako môžeme byť dobrí. Byť dobrý… Je to rozhodne viacvýznamové slovo – […]

Hm, uvažovali ste niekedy o tom, aký je svet autistov? Ako vidia svet naozaj, ako ho cítia? Ja ten ich pohľad na svet poznám dôverne. Chcem žiť v ich svete, milujem ho – poviem vám, že prečo. A tak dnes o svete autistov a našom svete, a o svete vôbec… Svet autistov sa mi páči.,, Je taký jednoznačný. Veci sa usporiadajú určitým spôsobom – a […]

Jasné, aj v daždi sa dá vytešovať, ak sa trochu posnažíme. Ale radostniť sa v objatí slnečných lúčov je oveľa ľahšie. Slnečné lúče hladkajú tak upokojujúco. U nás v horách sú teraz hrejivé, príjemne hrejivé, nie lepkavo dusné, ako kdesi v meste. A mne ako vizuálnemu typu lahodí záplava svetla, zlatisto dúhových odtienkov – a aj farieb na našom balkóne. […]

Mesiac v splne žiari na fialkasto modrej, pomaly podvečerne tmavnúcej oblohe ako čerstvý zlatooranžový pomaranč. Ach, hej, u nás z balkóna ho pozorujem, pretože som konečne doma. A kým sa obloha ponára postupne do tmy, vynárajú sa na oblohe hviezdy ako drobné striebristé bodky, a aj dnešný blog. Naozaj len pár slov k dnešku dám… Neopísateľne dlhá […]

No hej, trochu som sa inšpirovala jedným dnešným blogom. Priznám sa, upútalo ma meno blogera – mimo (prezradím vám že prečo pretože presne takto sme sa volali (mimo a mima) s manželom kedysi my). Vlastne tomu jeho blogu rozumiem – v situácii keď sa cítime zranení sme naozaj plní hnevu. Ja som bola neskutočne nahnevaná po synovej smrti, ako nikdy v živote – a […]

Otázky, na ktoré nevieme odpovede. Idú s nami našim životom. Poletujú okolo našej hlavy ako dotieravé muchy, či ako roj včiel. Niekedy sa pred nimi oháňame a poodletia, inokedy bzučia a bzučia. Stáva sa vám to? I mne. A tak dnes v mojom blogu o myšlienkach, ktoré lietajú a bzučia. A občas štípnu, možno aj žihadlo nechajú… Otázky, na ktoré […]