otvorene

Nie, teraz ani netušíte, o čom idem dnes písať. Veď hej, pod týmto názvom sa môže skrývať u nás, na Slovensku, veru kadečo. Je to smutná skutočnosť. Dnes sa však za ním skrýva spôsob, akým Slovenská republika pristupuje ku jednému veľkému problému v zdravotníctve – nozokomiálnym nákazám. Že vám to nič nehovorí? Nuž, malo by, radšej by veru malo. […]

Nechcela som vidieť zomierať svoje dieťa – tieto slová povedala Marta Fülöpová, matka ťažko postihnutého dieťaťa. Dnes vám – ako vidíte z prvých riadkov dnešného blogu – porozprávam silný príbeh, ktorý ma neskutočne chytil za srdce. A moju ďalšiu moju zvláštnu koincidenciu, ktorá s ním úzko súvisí. Veď posúďte sami. […]

„Hlídej si svou stopu…“ (Jozef Fišer) Že nepoznáte Jozefa Fišera? Nič si z toho nerobte, ani ho nemôžete poznať, už totiž dávno nežije. Jozef Fišer bol pekárenský robotník, zomrel ako 50-ročný v roku 1943 v Matthausene. Povedal toho múdra samozrejme oveľa viac, ako len ten stručný citát v úvode […]

Pod oknom mi práve teraz kuká šialená prednohorská kukučka, už tretí mesiac. Skutočne, jej kukanie sa aj dnes ráno pred piatou rozlieha hlasito doďaleka, každý deň, viac ako pol hodiny. A rovnako skutočne sa teraz ja hanbím za voličov tejto vlády – namiesto nich. Takže o tom bude môj dnešný blog. Naša voľba vypovedá o nás samých… Pretože […]

Dnes som sa rozhodla vybrať na dlhú a náročnú cestu naprieč slovenským jazykom. Antonymá sú slová s opačným významom. Deň a noc, oheň a voda, ticho a hluk…. Ale majú všetky slová svoje protiklady?

Zvolebnieva sa? Akosi intenzívne plánujú naši plánovači, kto by mal alebo nemal vyhrať budúce voľby – „lebo my sme tí jediní múdri a správni“. Snažia sa zlátať zákony šité mieru tesnejšie ako skafander potápača. Jednokolové či dvojkolové, či akékoľvek – len aby sme vyhrali a udržali sa pri korytách… A pritom sa míľovými krokmi blíži […]

Tak, tak, dáme ešte jedenástku 11. O všeličom. Dnešný prvý blog 11 bude o dnešnom dni a tak trochu i o nás všetkých, pretože dnešný sviatok ctí asi každý… 11 O jedenástke a jej symbolike pre mňa som už písala kedysi v tomto blogu. Je magickou hranicou dobra a zla, aj keď niekedy je dobro a zlo ťažko rozlíšiteľné, pretože nepoznáme dosah udalostí. A každá […]

Už to tak býva, že práve tie veľké veci sú zdanlivo nenápadné. Že aj ľudia, dotýkajúci sa nášho srdca najhlbšie, môžu pôsobiť v prvej chvíli nenápadne, „akoby to neboli tí praví“. A že tí, ktorých naozaj milujeme, zostávajú v našom srdci navždy, bez ohľadu na priestor a čas… Tento blog preto venujem všetkým deťom, ktoré zomreli a ich rodičom, […]

Každá z vecí by mala mať svoj protipól. Je biela a čierna, tma a svetlo, noc a deň, dobro a zlo. Je to jednoducho tak, v správnom poriadku vecí sveta. A keď ma večer zaujal v Pravde blog, ktorý napísal blogger politológ, rozhodla som sa zauvažovať na túto tému. Blogger politológ dal otázku a k nej úvahu o tom, prečo zrušili titul národný umelec. Možno […]

Biela je farbou, ktorá nám umožňuje snívať, pustiť fantáziu na voľnobeh a premietať naše predstavy a túžby. Je ako plátno nášho srdca. Vo východných náboženstvách je farbou smútku, ako symbol prechodu do inej formy života. I smrť chodí v bielej plachte, veď ju poznáte z rozprávok, nie? Biela je šľahačka i sneh, papier, holubica, aj oblaky letiace oblohou. […]