otvorene

Nebuďte naivní. Keby vrah vyzeral ako vrah, nikoho by nezabil. Každý by si dal na neho pozor, vyhol by sa mu. Je preto naivné očakávať, že vrah vyzerá ako vrah. Vyzerá ako sympatický zábavný chlapík, láskavý usmiaty ujo, či ako nenápadný a tichý chlapec. Predstava, že vraždiť budú v škole tí lotri, ktorým hrozí trojka zo správania, je scestná – tí svoju […]

Je to zaujímavá kniha, už som ju kedysi v blogu spomenula. A včera večer sa mi ocitla v rukách znovu. Za názvom „všetci draci nášho života“ sa skrýva paleta príbehov o životných kopancoch a tragédiách, ktoré ľudí vystavili skúške, ako ich zvládnu. Smrť dvoch malých dcér, ťažká choroba, oslepnutie, strata postavenia, peňazí, rozvod, […]

Je veľa vecí, pre ktoré sme v živote smutní. Plačeme už ako bábätká, keď sme hladní, keď nás mama položí do postieľky, keď si rozbijeme koleno či keď nám niekto berie hračku. Sme smutní pri neúspechu či pri sklamaní, pri nenaplnení očakávaní. Smútok nás zasiahne, ak zomrie nám blízky človek. Smútok nás sprevádza mnohými situáciami v živote – smútime […]

Dlho som uvažovala nad tým, ako je možné, že nám svojimi nápadmi narobila Leyenová s Európskou úniou za krátky čas podstatne viac škody ako Rusi svojim 20-ročným pobytom u nás. Veď v EÚ by mali byť naši priatelia a mali by robiť všetko pre naše dobro, nie? A tiež, prečo sa nebránime – čo sme osprosteli? Podaktorí vykladajú, ako nám Putin zavaril s tou vojnou na […]

Základom porozumenia medzi ľuďmi je, aby hovorili spolu. Nie aby o sebe hovorili navzájom. Nie aby vedľa seba viedli monológ. Nie aby po sebe pokrikovali. Ale aby spolu viedli dialóg – možno s rôznymi postojmi, ale dialóg. Aby pozorne načúvali, čo ten druhý hovorí. Aby sa snažili navzájom porozumieť jeden druhému. Ľudia nemôžu zmysluplne žiť v jednom […]

Niekedy je to tak – ideme krajinou, a sú tam polia, domy, cesty. Ako všade inde. No pritom je tam niečo viac. Sú to miesta, ktoré rozospievajú naše srdce. Prechádzame nimi a cítime ich výnimočnosť. Ach, áno, za mňa Brdárka. Vlažný vzduch včerajšieho skorého rána mi hladil tvár. Cesta sa leskla po daždi, a obloha bola v temnote plná tmavých mrakov. O niečo […]

Vo včerajšom nadráne som videla rozlúčkový list strelca, ktorý zverejnili médiá – a zauvažovala som, či ozaj by médiá mali zverejňovať rozlúčkové listy kohokoľvek. Ako mohol uniknúť taký list na verejnosť? Skutočne by mal generálny prokurátor preveriť, ako mohol tento list uniknúť z vyšetrovacieho spisu na verejnosť. Prezradím vám – nečítala som […]

Nepáči sa mi, ako účelovo sa na tragédii s dvomi zastrelenými mladými ľuďmi začali priživovať niektorí politici s polopravdami či nepravdami. Lebo ak povieme A, treba povedať aj B. Ak strelec na obete čakal, a navyše sa k nim aj vrátil a dal ranu istoty, potom pravdepodobne osobný vzťah medzi ním a obeťami bol. Aj socsiete uvádzajú, že šlo o bývalého […]

Nie, neviem kde sa to tak pokašľalo, že namiesto práv obetí sa do popredia dostali v spoločnosti práva páchateľov. Toľko krát som už na to poukázala v mojom blogu – a v tom prístupe sa nemení nič. Páchatelia majú ľudské práva. Musíme byť humanistickí. A tak sme sa v spoločnosti dostali do situácie, že Breivik drzo požaduje „povinnosť zabávať […]

Dvaja mŕtvi mladí chlapci. Vlastne traja, ak pripočítame páchateľa. Obete – dvaja mladí muži – boli homosexuálmi. Niektorí politici sa snažia teraz tváriť, že ide iba o útok voči LGBT a treba voči nim viac tolerancie. Opak je pravdou – je to nielen o LGBT, ale o celom rade javov úzko spolu súvisiacich v tejto spoločnosti. A kto vám o nich povie lepšie […]