Sú ľudia, ktorí zimu milujú. Obdivujú krajinu, trblietavým snehom zmenenú na rozprávkovú. Brázdia prírodou na lyžiach, spúšťajú sa svahmi na sánkach, krúžia klziskom a zbožňujú guľovačku. Ja som ich presný opak.
Napriek detstvu v Tatrách som vzťah k zime stratila životom tu v kopcoch. Brodením sa snehom k zastávke busu skorým ránom do práce. Nekonečným mrznutím pri márnom čakaní na bus, ktorý zablokovali skrížené kamióny na Javorinách. A vláčením nákupov v tme z mesta spod kopca, lebo pre neupravenú cestu bus hore nevyšiel.
Nadšene a trochu závistlivo som pozerala minulú stredu cestou k veterinárovi s našou mačkou, ako sa svet mení už pod kopcom. Stredné dieťa ma viezlo, a šmýkalo jej auto na kopci tak, že som zauvažovala, či vôbec máme vyraziť. Nikde nie je sneh, len tu – povedala – ale to neuveríš, kým nevidíš. Pod kopcom bol zrazu úplne iný svet – bez ľadu a kopy snehu.
A teraz zasa zima besnie. Vietor hučí šialene u nás v horách od včerajšieho rána. Zhadzuje mi znovu a znovu ťažké veľké koberce z balkónového zábradlia. Trepala som ich včera i dnes dookola aspoň tridsaťkrát, nakoniec som rezignovala. Doteraz po nimi bezpečne ukryté moje nádherne zelené rastlinky – jahôdky, petržlen, kvietky – odkryté zlomyseľným vetrom zmrzli.
Strom pri bytovke, nádherný starý strom, v ktorom bývala malá víla, písala som vám o nej kedysi
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/11/09/slniecko-11-vila-zo-stareho-duba/
A o tom strome i moje stredné dieťa kedysi básničku napísalo
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/07/21/hlas-dna-8-svet-number-1/
Prežil víchrice, svojim náručím zastavil vietor a chránil nás, nedovolil mu preniknúť až k bytovke prudko
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/09/30/dych-pravdy-4-listy-vo-vetre/
No neprežil pílu a sekeru, vysekali ho, a vietor sa voľne preháňa a útočí tu teraz zúrivo, ničím nebrzdený.
V nadráne včerajška som sa ešte ticho usmievala, lebo dážď po celú noc klopkal na okenné sklá, a dážď odháňa od nás zimu kamsi ďaleko. Fúka dosť silno a na okennej rímse nočný dážď zmrzol, povedala som smutne už včera ráno po piatej, keď túrychtivé dieťa zisťovalo počasie u nás v horách. A dnes už vidím zimou podmanený svet za oknami pokrytými silnou námrazou. Zima skrátka do môjho srdca nevošla.
Položila som si logickú otázku – Ak je toto kúsok arktického počasia, ako sa tam môžu ľadovce topiť?
Elena
počasie je také ako v janurári má byť. ...
Celá debata | RSS tejto debaty