Nemôžem byť taká, akú ma chceš mať, aby som sa dívala bez bolesti v srdci, ak vyhráva zlo a vravela si, že v ňom je zárodok dobra. Viem že je, ale i tak chcem dobro, z celého srdca ho prajem svetu. Nechcem, aby ľudia stratili nádej a vieru v dobro, zakrútila nesúhlasne hlavou. Obzrela sa okolo seba, stojac na kraji brala. Bol to úžasný okamih, chcela si ho vryť hlboko do […]

Chceš počuť moje odpovede? Ja predsa poznám všetky otázky a všetky odpovede. Ale dobre, budeme hovoriť o Tvojich hádankách, dieťa moje tvrdohlavé, rozosmial sa Boh. Prvá z tých Tvojich hádaniek hovorí o živote, uvažuje o jeho počiatku a konci, aj o jeho prúdení – povedal Boh zamyslene. Usmiala sa. Naozaj hovorí o tom, že život plynie ako rieka, odkiaľsi […]

Stála so sklonenou hlavou, zdanlivo nezúčastnene, pocity prezrádzali len slzy, ktoré ako drobné kvapky tiekli po lícach. Vietor jej upokojujúco hladil vlasy. Boh sa díval. Po dlhej chvíli prehovorila: Vždy som vedela, že si pamätám iné miesta a iné časy. Zvláštne obrazy a pocity s nimi spojené sa vynárali občas, brala som to všetko ako súčasť môjho života. Niektoré z […]

Toto je tá tretia a posledná z mojich hádaniek o živote, dobre a zle, povedala a odmlčala sa. Oblaky ticho plávali nebom, vietor ich posúval jemne a pomaly. Čas plynul… Nehovoríš veľa, ozval sa náhle Boh. No viem, že tte správne slová prichádzajú v pravý čas a sú plné významov, aj keď ich nie je veľa, ostatné slová sú nepodstatné. Pozrela na Boha […]

Oblaky na nebi na nehýbali. Boh čakal. Dodala jednoducho: Hej, moje hádanky pochopí iba ten, kto mi naozaj rozumie. Toto je druhá z nich, týka sa života, dobra a zla. . Elena 19.1.2020

Ak si niečo volíme, kladieme na misky váh veci pre nás podstatné. Vieš, že teraz ťa nedokážem zastaviť ja. Daj si však čas na rozhodnutie, lebo zmení vo svete priveľa – povedal Boh. Čas sám osebe by nezmenil nič, odpovedal váhavo anjel. Potrebujem vedieť, že mi niekto naozaj rozumie. Stále uvažuješ o dobre a zle, však? A ako rozpoznáš, že ti niekto naozaj […]

Vietor jej rozvieval vlasy. A slzy. Dívala sa na modrastý horizont hôr, na oblaky putujúce oblohou, a na rieku, odrážajúcu trblietavé odblesky slnka. Jej hladina nimi zlatisto žiarila, a masy vody, valiace sa do diaľky, pôsobili ako prúd zlata. Nie, stoj, zaznel hlas z diaľky. Nerob to. Nohu už zdvihnutú ku kroku vrátila späť na zem, no tvrdohlavo mlčala. Hlas dodal: Hm, hm, a […]

Životy sa mihali pred jej očami rýchlym sledom, postupne či náhle sa ich úlomky objavovali. Niektoré sa vynorili ako spomienky samé od seba, už od detstva ako zvláštne naliehavé obrazy, Iné sa objavili v procese hľadania ako úlomky poznania .- Zámer sveta ich posúval v čase, ktorý bol ten pravý – a v jednej chvíli z nich pamäť vyskladala príbeh. ♥♥♥ […]

Fujavica neutíchala. Žena v belasom kožúšku pomáhala vytrvalo kráčať tým najviac vyčerpaným. Úsmevom, upokojujúcim slovom sa im snažila dodávať silu. Mysľou jej prebiehal vodopád myšlienok. Už stratili tri kone a ľudia sú úplne vyčerpaní. Hádajú sa, nevedia sa dohodnúť, či pokračovať. Niektorí pochybujú, či idú vôbec tým správnym smerom podľa mapy od […]

Bojové pokriky zneli krátko, po chvíli sa zovšadiaľ rozliehal krik ranených. Hromady mŕtvych tiel, krv všade dookola. Na všetko to peklo sa dívala žena v belasých šatách. Pomáhala potom raneným, až do vyčerpania, po celé hodiny. Ticho, bezmocne plakala. Ako je možné, aby si ľudia takto navzájom ubližovali? Aby ktosi, kto mal toľko plánov do života, tu zrazu ležal […]