otvorene

Ako u nás kvitnú ruže darebákom všetkého druhu? A prečo vôbec? A dokedy ešte? Ach, toľko otázok – a pozrime sa, aké odpovede na ne dokážeme nájsť… AKO lumpom u nás ruže kvitnú? Nedá sa nič robiť, zákon nám to ukladá – počúvame túto mantru dookola. Lebo darebáci rôzneho druhu odchádzajú z miest, kde narobili darebáčiny a špinavosti nie […]

Je odvážne vidieť krásu sveta stále. Je životne múdre byť odvážny. Je zodpovedné byť životne múdry. Je zrelé byť zodpovedný. Je šťastím byť zrelý. Je šťastné vnímať svet detskými očami i srdcom – a vidieť jeho krásu stále… Vedie nás odvaha ku šťastiu? Či ku vnímaniu krásy sveta? Alebo kam nás odvaha v živote vedie? V živote […]

Kupovala som si dnes v skorom ráne notebook. Ach, tie moje výbery – mala by som si povzdychnúť sebakriticky. No poviem aj pouvažujem teraz o nich. Prezradím aj, ako v živote meníme kritériá výberu… Nuž, tak. Notebook som kupovala vlastne už včera… Ale nenašla som ho nikde. Nebol dostupný. Ráno som sa naň rozhodla aspoň ešte raz pozrieť – […]

Zvona hlas zvučí krajiny tichom, a ja ti šepkám krehnúcim dychom ľúbim ťa, dieťa, chýbaš mi stále, pre moju lásku sú nebesá malé, nesiem ťa v srdci, dlhá je cesta, nádej tu nemá priveľa miesta. Chcem ťa zas objať, privinúť k hrudi, obava kde si zo sna ma budí, nie je ti zima a nie si hladný? Na to mi nedá odpoveď žiadny z mudrcov, vedcov, všetci […]

Dokázali sme to. A tak obrovské ĎAKUJEM poviem v tomto blogu komusi. Pretože niekedy stačí malá kvapka dobra, či jeden jediný podpis – a dokážeme spraviť zázrak. Spomeniem aj ruské medvede a to, ako všetko so všetkým súvisí. No to je dosť, nie? ĎAKUJEM… Nadránom som objavila v maili správu o Tafide. Ja teraz dám správu o stave sveta a kvapke dobra […]

Každý z nás v živote zažíva straty. Zomierajú tí ktorých milujeme, strácame prácu, majetok, zdravie. Ale aj odvahu, dôveru, nádej… Možných strát je v živote naozaj veľa. Ako prežiť stratu – „prejsť dverami“? Tak o tom uvažujem dnes. Zažiť stratu… Nie, nie je jednoduché zažiť stratu. A už vonkoncom nie je potom jednoduché […]

Konečne na Slovensku, vydýchla som si nadránom. Obzrela som sa na minulé dni – rozhodne to nebol premárnený čas, poviem vám niečo o nich teraz. V Kryštofovom údolí… Taška zbalená, v práci úlohy vyriešené, deň si vykračoval pohodovým tempom k môjmu večernému odchodu do Prahy a ešte ďalej, pod Ještěd. Lenže poznáte Murphyho zákony – a tak som […]

No zasa až taký nový nie je, dopĺňam pedantne, podaktorým je dobre známy. Rozplakala sa včera večer Olinka, Kajka i Dominika – rozplakali sa po správe o tom, kto nahradil profesora Šteňa vo funkcii hlavného odborníka pre neurochirurgiu u nás. Neplačú od radosti, veru nie… A možno aj vy budete plakať, keď si prečítate celý môj blog a pochopíte, o čom to […]

K dušičkám kráča čas, jeseň kraj halí, k bolesti zo straty sa cítime malí, spomienky na blízkych nesieme v srdci, noc závoj rozkladá, zas vyjú vlci, aj sĺz prúd valí sa sťa potok dravý a márne veríme, že to čas spraví, celý kraj temnie a tma nás chladí, kde sú tí, ktorých máme tak radi??? V oblakoch šedastých kŕdeľ vrán letí a my tu […]

Babie leto – dnešok ukázal jeho najkrajšiu tvár. Tyrkysovo belasá obloha a trblietavé lúče slnka, príjemné teplo po dňoch chladu mi pripadalo ako malý zázrak. Nebola to už úporná, vysušujúca pálivosť leta, ale hrejivá sila pokoja a hlbokej harmónie. Na niektorých ľudí vraj jeseň pôsobí depresívne, ja medzi nich nepatrím – jar a jeseň sú moje srdcové […]